Pred 65 rokmi vzlietla do vesmíru sovietska mesačná sonda Luna 2

Technologický pokrok sa od začiatku studenej vojny v roku 1947 stal nielen vecou národnej prestíže, ale aj bezpečnosti. Spojené štáty v roku 1945 zhodili na Japonsko dve atómové bomby vyvinuté v spolupráci so spojencami, napríklad so Spojeným kráľovstvom. Sovietsky zväz prizvaný nebol, hoci mnohí špióni ho o vývoji podrobne informovali. V roku 1949 sa aj vďaka tomu stal druhou krajinou vyzbrojenou atómovými zbraňami. ZSSR tým šokoval Západ, ktorý očakával, že Sovieti ich získajú najskôr v 50. rokoch.

Sovietsky zväz však atómové zbrane nezískal iba vďaka špionáži, ale aj zásluhou špičkových vedcov, ktorí míľovými krokmi posúvali vedecký a technický pokrok. Začiatkom októbra 1957 opäť šokovali USA, keď na obežnú dráhu Zeme vypustili prvú umelú družicu – Sputnik 1. Američania si vďaka tomu uvedomili potenciál využitia vesmíru nielen na civilné, ale najmä na vojenské účely. Otvoril sa tak nový front súperenia medzi USA a ZSSR – vesmír.

Kým Spojené štáty stihli na Sputnik 1 zareagovať, Sovieti si pripísali ďalšie prvenstvo – na palube lode Sputnik 2 vypustili začiatkom novembra 1957 do vesmíru prvého živého tvora, psa Lajku.

Americký pokus o odpoveď, družica Vanguard 1, sa v marci 1958 skončil katastrofou. Raketa sa vzniesla iba niekoľko metrov nad štartovaciu rampu a explodovala, čím si vyslúžila posmešnú prezývku "Kaputnik".

Sovietsky zväz v úsilí nepoľavoval a pracoval na zisku ďalších vesmírnych prvenstiev. Svoju pozornosť zameral na Mesiac, ktorý sa usiloval dobyť programom Luna.

Dobová západná tlač si obľúbila príponu "-nik" a sovietskym vesmírnym lodiam pomocou nej vytvárala rôzne prezývky. Sputnik 2 s Lajkou na palube dostal prezývku "Muttnik" (mutt po anglicky znamená kríženec), sondy Luna niektoré médiá občas označovali ako "Lunik".

Prvý čiastočne úspešný sovietsky pokus o dobytie Mesiaca predstavovala sonda Luna 1. Napriek tomu, že jej označenie napovedá, že išlo o prvú misiu v rámci mesačného programu, v skutočnosti bola až štvrtou v poradí. Predchádzajúce tri sa skončili neúspechom už na štartovacej rampe, vzlietnuť sa podarilo až Lune 1. Sonda sa dostala do vesmíru, ale plánovaný cieľ misie – naraziť do Mesiaca – sa jej pre chybné nastavenie času horenia jedného z motorov splniť nepodarilo. Mesiac minula o takmer 6000 kilometrov, jedno prvenstvo však predsa len získala. Stala sa prvým objektom vyrobeným človekom, ktorý dosiahol heliocentrickú orbitu.

Po misii Luna 1 nasledoval ďalší neúspešný pokus o štart. Úspešnou bola až šiesta misia programu Luna v poradí, Luna 2, ktorá ako prvá splnila svoj cieľ – zasiahnuť Mesiac. Z kozmodrómu Bajkonur odštartovala 12. septembra 1959. Na palube niesla množstvo prístrojov, ktorými zisťovala napríklad prítomnosť magnetického poľa Mesiaca či ionizujúcej radiácie, magnetické pole však neodhalila.

Úspech tejto misie opäť výrazne otriasol americkým sebavedomím. Američania začínali mať pocit, že robia pokroky a domnievali sa, že aj keď sú sovietske rakety väčšie, tie americké sú presnejšie. Misia Luna 2 túto predstavu vyvrátila.

Moskva svoj úspech využila aj propagandisticky. Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Nikita Chruščov v roku 1959 navštívil Spojené štáty a americkému prezidentovi Dwightovi D. Eisenhowerovi venoval kópiu štítkov, ktoré po povrchu Mesiaca rozptýlil náraz sondy.

Cieľ splnila aj nasledujúca misia, Luna 3, ktorá nafotila odvrátenú stranu Mesiaca. Získala tak pre Sovietsky zväz ďalšie vesmírne prvenstvo.

Nasledujúce misie sa v programe Luna končili striedavo úspechmi i neúspechmi. V boji o pristátie človeka na Mesiaci však nakoniec zvíťazila americká NASA. Sovietski kozmonauti sa na rozdiel od amerických astronautov nedostali nielen na povrch Mesiaca, ale ani na jeho obežnú dráhu.